Požiarnobezpečnostná charakteristika užívaných stavieb

Autor: Ing. Ján Dekánek

1. júla 2009 nadobudol v Slovenskej republike účinnosť zákon č. 199/2009 Z. z., ktorý je novelou zákona č. 314/2001 Z .z. o ochrane pred požiarmi. Jednou z najdôležitejších noviniek tejto novely je zavedenie novej kategórie hodnotenia protipožiarnej bezpečnosti stavieb, ktorou je požiarnobezpečnostná charakteristika užívaných stavieb. V zmysle § 4, písm. m) tohto zákona je právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ (ďalej len „podnikateľ) povinná zabezpečiť vypracovanie dokumentácie o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby, ak jej projektová dokumentácia neobsahuje riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby (ďalej len PBS). V § 9, ods. 2, písm e) tohto zákona je úloha zabezpečiť vypracovanie dokumentácie uložená technikovi PO. V ďalšom texte uvidíme, že zhodnotenie starej stavby z hľadiska PBS i z hľadiska stavebných konštrukcií nie je jednoduché a je otázne, či túto úlohu môže technik PO zvládnuť. Rozhodnutie zákonodarcu však nebudeme komentovať.

Účelom zavedenia tejto povinnosti pre právnické osoby a podnikateľov je formou náhradnej dokumentácie PBS zabránenie nekontrolovateľným úpravám starších stavieb. Cieľom tejto náhradnej dokumentácie je pasívne zmapovanie skutkového stavu PBS k určitému dátumu.

Prehlásenie o absencii riešenia PBS samozrejme nie je ponechané na dotknutej právnickej osobe alebo podnikateľovi. Tým by sa umožnilo zlegalizovanie nespočetného množstva nelegálnych úprav stavieb a docielil by sa pravý opak zamýšľaného účinku. Prezídium HaZZ MV SR zaujalo k tejto otázke jednoznačné stanovisko, ktoré sa opiera o viaceré československé legislatívne a technické normy z 2. polovice 20. storočia.

Legislatívne podmienky

Prvou legislatívnou normou, v ktorej sa uvádza riešenie PBS, je vyhláška FMTIR č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb. V prílohe č. 10 k tejto vyhláške sa uvádzajú ako súčasť súhrnnej technickej správy úvodného projektu nevýrobnej stavby „údaje o spôsobe zabezpečenia požiarnej ochrany s popisom riešenia zariadení PO a CO“. Z dochovaných projektových dokumentácií sa dozvedáme, že vtedajší projektanti tento bod nebrali príliš vážne. Po roku 1973 bol prvým medzníkom rok 1976, v ktorom nadobudol účinnosť zákon č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) a vyhláška FMTIR č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebného poriadku. Úpravy a riešenie PBS sa podľa § 22 tejto vyhlášky vyžaduje v grafickej forme. 30.12.1976 vydal náčelník HSPO MV SSR zbierku pokynov č. 11/1976, v ktorej sú uvedené dva zásadné dokumenty:

• Metodické pokyny pre posudzovanie dokumentácie stavieb z hľadiska požiarnej ochrany a
• Úlohy projektantov - špecialistov poverených zabezpečovaním požiadaviek požiarnej ochrany.

Táto zbierka pokynov je prelomová v tom, že prvý krát sa v metodických pokynoch uvádza vtedy nová ČSN 73 0802 „Požární bezpečnost staveb. Společná ustanovení“, ktorá bola v tom čase už schválená (14.11.1975). Prvý krát sa zavádza funkcia špecialistu PO, ktorého úlohou je vypracovávať riešenie PBS v rozsahu podľa Metodických pokynov pre posudzovanie dokumentácie stavieb a v členení podľa vtedy stále platnej vyhlášky FMTIR č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb. V metodických pokynoch pre posudzovanie dokumentácie stavieb z hľadiska požiarnej ochrany bolo uvedené, že požiarna ochrana sa má riešiť podľa ČSN 73 0802 odo dňa nadobudnutia jej účinnosti, t.j. od 1.4.1977.

Avšak úvodné ustanovenie v ČSN 73 0802 pripúšťalo dokončenie rozpracovanej projektovej dokumentácie podľa predchádzajúcich predpisov (t.j. ČSN 73 0760) najneskôr do 31.12.1981. Podľa dochovaných projektových  dokumentácií sa konštatuje, že samostatné riešenie PBS sa prakticky začalo vypracovávať až podľa ČSN 73 0802. Prezídium HaZZ MV SR chápe dátum 31.12.1981 ako posledný termín kolaudácie stavieb podľa „starých“ predpisov. Keďže základom „starých“ predpisov bola ČSN 73 0760 platná od roku 1954,  Prezídium HaZZ MV SR netrvá na dodržaní podmienok vyhlášky FMTIR č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb a nepožaduje predloženie riešenia PBS podľa „starých“ predpisov. Odôvodnením je skutočnosť, že znalcov „starých“ predpisov by sme mohli zrátať takpovediac na prstoch jednej ruky, avšak orientácia aj v pôvodnej ČSN 73 0802 nie je pre súčasných špecialistov PO žiadnym neprekonateľným problémom. Teda pre stavby skolaudované do 31.12.1981 sa bude vyžadovať vypracovanie dokumentácie o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby (samozrejme iba vtedy, keď pre takúto stavbu nemá vlastník, resp. užívateľ pôvodné riešenie PBS). Od 1.1.1982 sa pre všetky stavby skolaudované po tomto termíne vyžaduje riadne riešenie PBS podľa predpisov (noriem) platných v čase ich navrhovania, t.j. podľa ČSN 73 08xx.

Povinnosť vypracovania dokumentácie o požiarnobezpečnostnej charak-teristike užívanej stavby sa teda vzťahuje na všetky stavby skolaudované do 31.12.1981, teda aj na stavby niekoľkostoročné! Táto povinnosť platí pre stavby priemyselné, poľnohospodárske, nevýrobné a pre bytové domy. Neplatí pre rodinné domy. Zorientovať sa v legislatíve na úseku PBS spred mnohých desaťročí a storočí je pre bežného špecialistu PO problematické a takmer nemožné. Autorovi tohto článku sa podarilo zmapovať situáciu do začiatku 50. rokov minulého storočia.

Na poli technickej normalizácie sa dozvedáme, že zákonom č. 84/1948 Sb. o závaznosti hospodářských a technických norem sa ustanovili podmienky záväznosti ČSN tak, že záväznosť ustanovili orgány štátnej správy vyhláškou v Úradnom liste (Ú.l.) na území dnešnej ČR a v Úradnom vestníku (Ú.v.) na území dnešnej SR. Určené ČSN boli záväzné bez výnimky až do roku 1959. Dňom 23.7.1959 nadobudla účinnosť smernica Úradu pre normalizáciu o povolovaní výnimiek zo záväznosti štátnych noriem, podľa ktorej výnimku smie povoliť ten orgán štátnej správy, ktorý záväznosť normy ustanovil. Tento stav fungoval prakticky do plovice 90. rokov v SR i ČR, kedy bola záväznosť technických noriem zrušená.

Normatívne podmienky

Základnou normou pre riešenie PBS bola od roku 1954 ČSN 73 0760 „Požární předpisy pro výstavbu průmyslových závodů a sídlišť“. Táto norma bola novelizovaná v roku 1959 a platila až do 1.4.1977, kedy nadobudla účinnosť ČSN 73 0802. Okrem tejto normy nadobudla v roku 1959 účinnosť ČSN 73 0761 „Požární předpisy pro výstavbu zemědělských závodů a objektů“.

V 60. rokoch minulého storočia sa začali v ČSSR budovať sídliská tvorené panelovými budovami. Okrem toho sa začali vo väčšej miere budovať tiež výškové stavby. Bolo evidentné, že pre stavby s väčšou výškou je ČSN 73 0760 nedostačujúca. Pre tieto typy stavieb bol zvolený (asi pre jednoduchší proces tvorby predpisu) systém rezortných technických predpisov. Pre navrhovanie doskových a vežových bytových domov do 13 nadzemných podlaží vydal v apríli 1964 Smernicu Študijný a typizačný ústav v Prahe a pre projektovanie PBS výškových budov vydala v roku 1967 Požiarne predpisy Hlavná správa PO MV ČSSR. Tieto predpisy boli vzájomne previazané a bolo umožnené, aby HS PO povolila z ich ustanovení výnimky.

Inou cestou sa uberal vývoj v oblasti horľavých kvapalín. Dňom 29. mája 1953 nadobudla účinnosť vyhláška MV ČSR č. 164/1953 Ú. l. o horľavých kvapalinách, ktorá vyšla v slovenskej mutácii pod číslom 202/1953 Ú. v. Táto vyhláška sa zaobrala problematikou horľavých kvapalín veľmi podrobne, približne na úrovni rozsahu v súčasnosti známej ČSN 65 0201. Vyhláška č. 164/1953 platila do 19.7.1962, kedy bola ustanovením vyhlášky MV č. 75/1962 zrušená a nahradená už vtedy platnou novou ČSN 65 0201 „Požární předpisy pro výrobu, manipulaci, skladování a dopravu hořlavých kapalin“ (od. 1.1.1962). Táto norma prešla pomerne dramatickým vývojom. V období trvania ČSSR boli uvedené do života štyri novely: v r. 1970, 1982 a 1992. Posledná novela bola v ČR nahradená novou normou v r. 2003 a na Slovensku vyhláškou MV SR č. 86/1999 Z. z. a vyhláškou MV SR č. 96/2004 Z. z. To už sme však zabehli do novodobej histórie.

Dodávam, že ČSN 73 0760 aj najstaršia ČSN 65 0201 boli rezortnými vyhláškami MV zozáväznené.

V ďalšom uvediem pre ilustráciu niektoré atribúty PBS podľa „starých“ predpisov, ktoré sa v súčasnosti už nepoužívajú.

ČSN 73 0760

Norma platila pre priemyselné závody a sídliská. Neplatila pre stavby, v ktorých sa manipulovalo s výbušninami, pre poľnohospodárske stavby, pre divadlá a kiná, pre elektrorozvodne, transformovne a pre garáže.

·        Odolnosť konštrukcií proti ohňu

Táto vlastnosť je v súčasnosti známa ako požiarna odolnosť. ČSN 73 0760 definuje tiež vlastnosti, ktoré dnes poznáme ako kritériá medzných stavov (nosnosť, stabilita, teplota konštrukcie, trhliny).  Príloha 1 k ČSN 73 0760 obsahuje zoznam stavebných konštrukcií s uvedením odolností proti ohňu a skupín horľavosti Ako príklad možno uviesť konštrukcie:

- výplne otvorov z dutých alebo plných sklených tvárnic – odolnosť 15 minút,

- výplne otvorov zasklené sklom s drôtenou vložkou v dvojitých oceľových krídlach – odolnosť 20 minút,

- dvere oceľové i drevené obojstranne oplechované – odolnosť 30 minút.

Tieto príklady neboli vybrané náhodne. Sú to klasické príklady pretrvávajúcej tradície, kde sa aj v súčasnosti môžeme stretnúť s nesprávnym argumentom, napríklad že oplechované dvere sú požiarnym uzáverom.

·        Stupeň bezpečnosti stavby proti ohňu

V terajších predpisoch zodpovedá tomuto termínu „stupeň požiarnej bezpečnosti požiarneho úseku“. Medzi archaickým a súčasným termínom sú dva zásadné rozdiely: 1. stupeň bezpečnosti proti ohňu sa určoval pre celú stavbu; 2. škála stupňov bezpečnosti proti ohňu bola päťstupňová s klesajúcimi nárokmi na vlastnosti konštrukcií. Stupeň bezpečnosti stavby proti ohňu mal vplyv napríklad na dovolený počet podlaží, na pôdorysnú plochu, prieluky atď.

·        Požiarne deliace konštrukcie

Delenie stavby z hľadiska obmedzenia šírenia požiaru bolo z dnešného pohľadu komplikovanejšie. Požiarne steny museli byť navrhnuté v stavbách vtedy, keď pôdorysná plocha celej stavby bola väčšia ako dovolená plocha. Požiarny článok bol ekvivalentom súčasného požiarneho pásu. Požiarny pás bol náhradou požiarnej steny vo výrobnej stavbe. Požiarnou priečkou bol rozdelený priestor medzi požiarnymi stenami na požiarne úseky s cieľom znížiť požiarne nebezpečenstvo.

·        Priemyselné stavby

Výrobu bola začlenená do piatich kategórií – A až E s klesajúcou mierou nebezpečnosti výroby. Táto kapitola sa zaoberala aj skladmi.

·        Obytné, verejné a pomocné budovy

Pri hodnotení takejto budovy sa vychádzalo z korelácie medzi stupňom bezpečnosti proti ohňu, z počtu podlaží stavby, existencie požiarnych stien, dovolenej dĺžky budovy a dovolenej zastavanej plochy budovy. Za pozornosť stojí I. stupeň bezpečnosti proti ohňu, kde bez ohľadu na to, či v budove sú alebo nie sú požiarne steny, nie je obmedzený ani počet podlaží ani dĺžka ani zastavaná plocha. To znamená, že aj rozsiahly objekt s pôdorysnou plochou niekoľko tisíc m² mohol z dnešného pohľadu tvoriť jeden požiarny úsek.

·        Prieluky

Prieluky boli dovolenými vzdialenosti medzi stavbami. Určovali sa teda pre stavbu ako celok na rozdiel od dnešného ponímania odstupových vzdialeností.

·        Únikové cesty a východy

Ak je schodisko od podlaží stavebne oddelené, v takom prípade sa za únikovú cestu podľa tejto normy považovala iba chodba, respektíve priestory vedúce k schodisku. Norma nepoznala žiadnu kategorizáciu únikových ciest tak, ako to poznáme v súčasnosti. Za pozornosť stojí čl. 209 normy, v ktorom sa uvádza pre Prahu a Bratislavu osobitný režim vyhotovenia schodísk v budovách najviac s ôsmimi podlažiami. Tento článok bol zrušený zmenou „d“ 1. septembra 1963.

Výškové budovy

Požiarne predpisy pre projektovanie výškových budov boli interným materiálom Hlavnej inšpekcie Ministerstva vnútra ČSSR, boli však rešpektované ako ČSN. Platili pre bytové, občianske a priemyselné výškové budovy. Za výškové budovy sa podľa týchto predpisov pôvodne považovali budovy s výškou nad 30 m, neskôr s výškou nad 24 m. Pre panelové obytné domy typu T06B a T08B platili tieto predpisy v obmedzenom rozsahu. Predpisy neplatili pre špeciálne výškové stavby – veže, silá, vodojemy a podobne.

Z najzávažnejších požiadaviek týchto predpisov možno uviesť nasledovné:

• takmer všetky stavebné konštrukcie museli byť nehorľavé;
• výťahové kabíny museli byť z nehorľavých alebo neľahko horľavých materiálov (podľa definície uvedenej v ČSN 73 0760);
• schodiská sú štyroch typov: A až D podľa stavebného riešenia a odvetrania (toto členenie je predchodcom triedenia chránených únikových ciest v ČSN 73 0802);
• únikovými cestami sú iba vodorovné komunikácie, ktoré vedú od bytov k výťahom alebo k schodisku. Najväčšia povolená dĺžka tejto únikovej cesty je 30 m.

Horľavé kvapaliny

Za horľavé kvapaliny sa podľa Vyhlášky MV č. 164/1953 Ú. l.  aj podľa prvej ČSN 65 0201 považovali horľavé kvapalné látky s bodom vzplanutia do 125 °C. Toto platilo až do 1. 4. 1982, keď sa v novej ČSN 65 0201 posunula hranica bodu vzplanutia na 250 °C a počet tried nebezpečnosti horľavých kvapalín sa rozšíril z troch na štyri.

Vyhláška č. 164/1953 Ú. l. pozostávala z vlastnej textovej časti a príloh, ktoré mali rýdzo technický charakter so zameraním pre navrhovanie stavieb. Na ilustráciu možno uviesť niektoré požiadavky z príloh k tejto vyhláške:

• pre výrobne sa určovala bezpečnostná vzdialenosť najmenej 50 m od susedných stavieb;
• medzi jednotlivými výrobnými budovami musel byť voľný priestor so šírkou najmenej 10 m. Pri menšej vzájomnej vzdialenosti museli byť obvodové steny tvorené požiarnymi múrmi s hrúbkou najmenej 45 cm;
• výrobňa musela byť vybavená zbernou jímkou s objemom na 100 % obsahu horľavej kvapaliny vo výrobni. Povolené však bolo nahradiť zbernú jímku ochranným valom okolo stavby;
• na každých 20 pracovníkov musel pripadať jeden únikový východ;
• špeciálne prevádzkarne – lakovne a farbiarne, sušiarne a vypaľovacie komory, skúšobne výbušných motorov, kotolne na vykurovací olej, pouličné čerpacie stanice;
• skladovacie nádrže s objemom viac ako 200 m³ určené na skladovanie horľavých kvapalín I. a II. triedy museli byť vybavené penovým stabilným hasiacim zariadením;
• najmenšia povolená vzájomná vzdialenosť medzi nadzemnými nádržami bola 1,5 m. (Nadobudnutím účinnosti ČSN 65 0201 od 1. 1. 1962 sa táto vzdialenosť sprísnila na vzdialenosť rovnajúcu sa priemeru väčšej zo susedných nádrží a platí to aj v súčasnosti);
• určovali sa bezpečnostné vzdialenosti od nádrží v závislosti od ich objemu, typu nádrže a triedy nebezpečnosti horľavej kvapaliny (nadobudnutím účinnosti ČSN 65 0201:1982 boli bezpečnostné vzdialenosti nahradené odstupovými vzdialenosťami určovanými na základe ČSN 73 0802).
• nadzemné skladovacie nádrže museli byť umiestnené v zbernej jímke. Vyhláška nepopisuje vyhotovenie tejto havarijnej nádrže. ČSN 65 0201:1962 však definuje varianty vyhotovenia – betónová, murovaná alebo vyhotovená zo spevnenej zeminy.

Obsah dokumentácie o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby

Konkrétny postup, rozsah a obsah dokumentácie upresňuje vyhláška MV SR č. 259/2009 Z. z., ktorá je novelou vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii. Požiadavky na rozsah a obsah PBCH sú uvedené v prílohe č. 1a k vyhláške. Tieto požiadavky sú nasledujúce:

a) rozdelenie stavby na požiarne úseky

popis požiarneho úseku, počet podlaží požiarneho úseku, výšková úroveň požiarneho úseku

b) stavebné konštrukcie stavby

popis prvkov nosných a nenosných konštrukcií a požiarnych deliacich konštrukcií, prestupov požiarno deliacimi konštrukciami, požiarnych uzáverov, povrchovej úpravy

c) únikové a evakuačné cesty, zariadenia na evakuáciu

počet, druhy a typy, dĺžky a šírky únikových ciest, počty evakuovaných osôb, schodiská, podlahy a dvere v únikových cestách, osvetlenie a označenie únikových ciest, náhradné únikové možnosti, evakuačné cesty pre zvieratá

d) požiarnotechnické zariadenia

• elektrická požiarna signalizácia
• stabilné a polostabilné hasiace zariadenia
• zariadenia na odvod tepla a splodín horenia
• vodné clony
• voda na hasenie požiarov
• hasiace prístroje

e) zariadenia na (protipožiarny) zásah

nástupné plochy, zásahové cesty, umiestnenie ovládacích prvkov požiarnotechnických a energetických zariadení.

Treba zdôrazniť, že hodnotenie stavby podľa uvedených bodov je zásadne pasívne, teda konštatačné. Prípadná analýza PBS podľa predpisov uvedených v tomto článku (ako prejac horlivosti) by mohla priniesť sklamanie spracovateľa PBCH v podobe konštatovania, že napr. v takej čerpacej stanici horľavých kvapalín z r. 1955 niet ani stopy po zbernej nádrži (rozumej „havarijnej jímke“). Ešte komplikovanejší je stav po r. 1959, odkedy bolo možné udeliť pre stavby výnimky z noriem. Samozrejme, že dnes vypátrať stopy po týchto výnimkách je takmer nemožné. Snáď určitú výnimku budú tvoriť panelové obytné domy. Takže pri popise jednotlivých kapitol podľa prílohy č. 1a k vyhláške môžeme, ale nemusíme vychádzať zo znalostí starých predpisov. Užitočné môžu byť však napr. znalosti z vtedajšieho navrhovania únikových ciest, riešenia prieluk a bezpečnostných vzdialeností a pod.

Osobitnú kapitolu tvorí oblasť stavebných konštrukcií. Domnievam sa, že so znalosťou stavebných konštrukcií a materiálov spred mnohých desaťročí budú mať problém aj tí najzdatnejší špecialisti PO. Čo potom technici PO?

Za nesporný prínos povinnosti vypracovať dokumentáciu o PBCH pokladám to, že podnikatelia budú aspoň trochu pribrzdení v rozmachu nekontrolovateľných úprav vo svojich stavbách. Táto dokumentácia tiež uľahčí prácu technikom PO i orgánom ŠPD pri kontrolách požiarnotechnických zariadení.

Nepriek tomu, že legislatíva o ochrane pred požiarmi to vyslovene neuvádza, nepriamo sa očakáva, že tak, ako musia podnikatelia mať dokumentáciu o PBCH pre stavby skolaudované do 31.12.1981, budú pre stavby skolaudované po 1.1.1982 dostupné riadne projekty PBS. Ak sa tieto projekty časom stratili, budú sa musieť pre tieto stavby vypracovať dodatočné riadne projektové riešenia PBS.